ŠENKVICE - obec ležiaca na úpätí Malých Karpát – sa po
prvýkrát spomínajú v roku 1256 v listine uhorského krála Bélu IV., ktorý
ponechal pezinským grófom Kozmovi a Archillovi „terram Bozin“ – Pezinok, za ich
hrdinské činy, najmä v boji proti Tatárom.
Prvý ponemcený názov známy z
listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pensauro je z roku 1390,
kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice –
SAMKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom.
Od roku 1462 do roku 1557 nie
je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. Významný historik Uhorska Gabriel
Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Segedyho a S.
Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 – 1550. Chorvátskych
kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Benic v čase, keď
Turci zničili Kostajnicu.
V roku 1594 gróf Štefan Ilešhazi v chorári Šenkvíc
založil v blízkosti potoka Sisek novú dedinu Malé Šenkvice, pôvodne pomenované
Sisek, osídlenú utečencami z Chorvátskeho Sisaku.
Od roku 1964, dovtedy 370
rokov samostatné sídelné celky Veľké a Malé Šenkvice, vytvorili jednu obec
Šenkvice.
Obec má 2480 ha katastrálne územie a 4 200 obyvateľov. Od roku
1966 majú ulice obce svoje názvy.
Prvý kostol bol v Šenkviciach postavený
okolo roku 1350 v gotickom slohu. Tento pravdepodobne zhorel. Na jeho mieste si
chorvátski kolonisti postavili kostol nový, ktorý postupne v rokoch 1614 – 1619
rozširovali. Bol postavený v barokovom slohu. V roku 1666 bol kostol radikálne
prestavaný prakticky do takej podoby akú má dnes. Súčasne s kostolom dokončili
aj výstavbu hradieb okolo kostola a uzavreli ich veľkou bránou. Portál tejto
brány má letopočet 1682. Tento hradobný areál je jedinečným renesančným dielom,
ktoré treba ochranovať a zachovať ho pre budúce generácie ako dielo chorvátskych
predkov.
V roku 1889 bola vysvätená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na
Čerovom. Obec má vybudovaný rozvod vody v obci, čistiaren odpadových vôd,
odkanalizovaných je cca 65 % obce. Obec je úplne plynofikovaná. Má vybudované
miestne komunikácie, ktoré po vybudovaní kanalizačných zberačov priebežne
rekonštruujeme.
Nadstavbou zdravotného strediska v rokoch 1997-1999 vznikli
priestory nového obecného úradu. Nové priestory umožnili obci poskytovat občanom
všetky služby po prechode kompetencií v súlade so zákonom c.416/2002 Z.z.. Obec
má vlastný stavebný úrad.
V roku 2000 boli priestory pôvodnej budovy obecného úradu z časti
zrekonštruované. V zrekonštruovaných priestoroch vzniklo chorvátske múzeum a
Vinotéka. Rekonštrukciou zvyšných častí pripraví obec priestory pre dalšie
potrebné aktivity obce. Budova je známa pod názvom Obecný dom.
Premiestnením obceného úradu do nových priestorov sa začalo budovať v obci
prvé námestie, ktoré dostalo názov: Námestie Gabriela Kolinoviča.
Obec
doteraz nemala kultúrny dom. Obecné zastupiteľstvo v Šenkviciach na svojom
zasadnutí prijalo uznesenie k rekonštrukcii doteraz používaných priestorov pre
kultúrne podujatia a odštartovalo výstavbu kultúrneho domu za Námestie G.
Kolinoviča. Predpokladané ukončenie stavby je do konca roku 2006.
V obci pôsobia dva folklórne súbory: Čerešnicky a Mladosť a dychová hudba
Šenkvičanka.
V Šenkvicaich sú dve materské školy a jedna Základná škola 1-9.
ročník so školskou jedálnou, telocvičňou a posilovňou.
* Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie bola v roku 2003 úplne
zrekonštruovaná
Rímskokatolícky Kostol sv. Anny bol zrekonštruovaný v roku 1995.
Pri skrášlovaní obce je stále čo robiť.
Podrobné dejiny obce sú spracované v hodnotnej monografii Šenkvice, ktorá
bola vydaná v roku 1994.
Pri príležitosti 300. výročia narodenia Gabriela
Kolinoviča Šenkvického obec v roku 1998 vydala knihu Gabriel Kolinovič
Šenkvický, ktorej autorom je PhDr. Ján Milan Dubovský
(obe publikácie je
možné si zakúpiť na OcÚ Šenkvice).